Mohutné veľjaštery

Niektoré z najväčších živočíchov, aké kedy na svete žili, patria do skupiny dinosaurov, sauropodov čiže veľjašterov. Boli to bylinožravce s malým mozgom, ktoré chodili po štyroch.

ÚŽASNÉ DLHÝ

Veľjašteri dosahovali veľkosť od 5 m pri Magyarosaurovi, až po neuveriteľných 40 m druhu Amphicoelias fragillimus. Je možné, že väčšie veľjateri ešte len čakajú na svoje objavenie. Nikto nevie, prečo niektoré sauropody darastali do obrovských veľkostí a iné nie.

VODNÉ VEĽJAŠTERY?

Veľjaštery mali nozdry na temene hlavy. Kedysi sa preto vedci domnievali, že žili pohladinou jazier a vysúvali nad vodu len nozdry, aby sa nadýchli. V skutočnosti tak veľjaštery nežili. Pod hladinou by váha vody mohla poškodiť ich pľúca a veľjaštery by zahynuli. Súčasní vedci sú presvedčení, že veľjaštery žili na súši.

DLHÉ KRKY

Veľjaštery mali neobyčajné dlhé krky a malé hlavy. Práve dlhé krky im dovolili dosiahnuť na rastliny na veľkej ploche a ani sa nemuseli pohnúť. To znamená, že pri kŕmení ušetrili veľa energie. Sauroposeidon mal najdlhší krk zo všetkých veľjašterov, ktorý meral okolo 15 m. Bol asi osemkrát dlhší ako krk žirafy.

VEĽJAŠTERY S VEĽKÝM SRDCOM

Mozgy potrebovali dostatočný prísun kyslíka, aby mohli pracovať. Ten získavajú z krvi, ktorú do tela pumpuje srdce. Preto mali veľjašteri veľké a silné srdcia, ktoré vedeli zaručiť dostatočný prívod krvi aj do ich mimoriadne dlhých krkov a hláv rovnako, ako do špičky chvosta.